V Permakultúrnej záhrade SPU možno ochutnať netradičné plody, jedlé kvety a liečivé byliny  

11.08.2025

Obdivovať aj ochutnať tradičné a netradičné plodiny,  jedlé kvety aj liečivé rastliny môžu návštevníci Permakultúrnej záhrady SPU, ktorá tvorí súčasť parku Botanickej záhrady SPU v Nitre.

Pozostáva z viacerých zón, medzi ktorými je jedlý les, lúka, vyvýšené záhony, záhon „kľúčové dierky“ a bylinkový labyrint. Nechýba ani oddychová zóna. „Ukážkovú záhradu sme vytvorili najmä ako inšpiráciu pre ľudí. Chceli sme ukázať, že aj na malom pozemku možno vytvoriť udržateľný a bohatý ekosystém. Stále je v nej niečo zaujímavé na pozorovanie či konzumáciu, napríklad bobule, listy, stonky, korene či huby,“ hovorí odborná zamestnankyňa Botanickej záhrady SPU inžinierka Jana Šlosárová.

Zóny permakultúrnej záhrady

Zóna „jedlý les“ kombinuje výsadbu drobného ovocia, ovocných stromov a jedlých kvetov. Okrem drobného ovocia ako sú jahody, ríbezle, egreše, rakytníky, černice, muchovníky, arónia, zemolezy - kamčatské čučoriedky a tradičných ovocných druhov ako je hrozno, jablone, hrušky, slivky, čerešne, dule a mišpule, pribudli v záhrade nové netradičné ovocné druhy. Sú to kudránia trojlaločná, dužistopka sladká, hlošina mnohokvetá a exotická drevina s tmavomodrými dlhými plodmi známa pod názvom „prsty mŕtveho muža“. „Priestor vypĺňajú koreniny pažítka, bylinky oregano a jedlé kvety ľaliovky, ktoré majú príjemnú sviežu chuť a používajú sa do šalátov, aj ako dekorácia v gastronómii,“ doplnila J. Šlosárová.

Vo vyvýšených záhonoch sa od skorej jari až do prvých mrazov vystrieda veľké množstvo rastlín. Nájdeme tu zeleninu, bylinky, koreniny a kvety. „Počas jari mohli návštevníci vidieť a ochutnať klasický hrach siaty, hrach dreňový, ázijské druhy listovej zeleniny mizuna, horčicu čínsku, guľatú mrkvu na rýchlenie, fialovú mrkvu, rukolu a farebnú reďkovku. Letné vyvýšené záhony zase ponúkajú pestrosť zeleniny v kombinácii s kvetmi krasuľky a aksamietnice, ktoré lákajú opeľovačov. Zo zeleniny boli vysadené rôzne odrody rajčiaka jedlého a papriky ročnej, rôznofarebné odrody mangoldu, popínavá fazuľa, pór, machovky a iné druhy,“ priblížila J. Šlosárová. Svoje miesto si tu našli aj aromatické a liečivé bylinky. Okrem vône prinášajú spolu vysadeným rastlinám len pozitívne vlastnosti. Nechtík lekársky má napríklad jedlé liečivé kvety. Za zmienku stojí aj jednoročná bylinka a korenina perila krovitá prezývaná čierna žihľava. Liečivé vlastnosti má celá rastlina, listy sa využívajú aj do šalátov. „Bylinkový labyrint bude mať v budúcnosti nový koncept liečivých rastlín, ktorý obohatí jeho súčasnú podobu a ponúkne návštevníkom ešte viac možností na objavovanie a učenie sa o liečivých bylinách. Určite nebudú chýbať tradičné liečivé, aromatické a koreninové rastliny, ale aj menej známe druhy,“ podotýka odborníčka.

Záhon „kľúčové dierky“ bol vysadený odrodami rajčiaka jedlého, čili paprikou, pichľavou rajčinou a krásne kvitnúcou okrou (ibištek jedlý). Tiež machovkou peruánskou, ktorá skrýva sladké červené plody vo vnútri oranžových lampiónikov, a machovkou fialovou, ktorej plody sú jedlé až po spracovaní. Z popínavej zeleniny bol vysadený malabarský špenát a okrasné tekvice rôznych tvarov. Záhon lemujú a vypĺňajú farebné bazalky. Popínavé rastliny ako fazuľa ťahavá, špagetová fazuľa a ačokča (papriková uhorka) sú vysadené aj okolo skleníka. Záhon „kľúčové dierky“ predstavuje priestorovú, časovú a energetickú efektivitu práce. Jeho tvar umožňuje ľahký prístup k rastlinám bez nutnosti chodiť po záhone, čím sa chráni pôda pred utláčaním. V záhrade postupne pribudli aj hracie a edukačné prvky - dendrofón, senzorický chodník, skleník s umiestnenou knižnicou a oddychová hojdačka.

V záhrade bez chémie

Permakutúra nepozná chémiu, používajú sa výlučne hnojivá na prírodnej báze. Zem v záhrade pravidelne mulčujú slamou, lístím, štiepkou a štrkom. Tým sa zabezpečí vlaha počas horúcich letných dní, ochrana pred mrazom v zime, teplo na jar, menší výskyt burín a lepší stav pôdy. Neoddeliteľnou súčasťou permakultúry je kompostér, ktorý slúži na recykláciu organického odpadu na hodnotné hnojivo a uzatvára kolobeh živín.

Pozornosti návštevníkov isto neujdú ani hŕby kameňov, konárov, dreva a lístia. Ide o vytvorené životné prostredie pre užitočné organizmy, ako sú ježkovia, hady, jašteričky, vtáky, hmyz či dážďovky. Tieto organizmy pomáhajú brániť záhradu pred škodcami a zabraňujú ich nekontrolovateľnému množeniu. Preto má v Permakultúrnej záhrade SPU svoje miesto aj hmyzí hotel. Vytvorenie prosperujúcej permakultúrnej záhrady je dlhodobý viacročný proces. „Neexistujú univerzálne šablóny, každá ukážková záhrada sa neustále vyvíja, a tým sa stáva originálnym dielom,“ uzatvára J. Šlosárová.